Následne zareagoval na poslaneckú kritiku redaktor .týždňa Marek Vagovič. V článku 'Glváč a mafia' odkázal Martinovi Glváčovi, že nemá právokázať o morálke. Spomínal jeho kontakt na nebohého Jozefa Svobodua nejasné pozadie prevodu pozemkov v Čiernej Vode. To sú určite legitímneotázky na verejného činiteľa a poslanec Martin Glváč má čo vysvetľovať.
Čo je však nepochopiteľné, redaktor .týždňa obviňuje poslancazo skutkov, ktoré mal spáchať jeho starý otec. Ako ukázali nedávnozverejnené dokumenty z Ústavu Pamäti Národa, jeho starý otec počas vojnyarizoval majetok židovského obchodníka. Vyštudovaný historik aplikujena vnuka princíp kolektívnej viny.
Paul Johnson vo svojich Dejinách 20. storočia píše:
Avšak nejvíc na pováženou a z historického hlediska nejvýznamnějšícharakteristikoku Leninova teroru nebyl počet obětí, nýbrž zásada, podleníž byly vybírány. Během několika měsíců po převzetí moci Leninopustil pojem individuální viny a tím i celou křesťanskou morálkuosobní zodpovědnosti.
Arizácia a následné deportácie sú presne týmto zločinom. Všetci židia bolioznačení za nepriateľov. Mladí, starí, chudobní aj bohatí, dobrí aj zlí. Podobne bola potieraná individuálna vina v kampani proti tzv. kulakom v 30 tychrokoch v Sovietskom zväze. U nás boli trestané deti rodičov, ktorí malizlý kádrový posudok. Nesmeli sa často hlásiť na vysoké školy.
Nech boli skutky poslancovho deda akékoľvek, Martin Glváč za ne nenesie žiadnuzodpovednosť. Aspoň dovtedy, pokiaľ sa na Slovensku platí morálka osobnej zodpovednosti. Zdroje:
Glváč a mafia
Arizácia, sen statočného slováka
