Prezidentský kandidát Gyula Bárdos pre Občianske zrkadlo

Autor: Ján Bodnár | 21.2.2014 o 14:10 | (upravené 27.2.2014 o 11:39) Karma článku: 3,78 | Prečítané:  606x

Gyula Bárdos je prvým občanom maďarskej národnosti, ktorý kandiduje na post prezidenta republiky. V minulosti pôsobil ako novinár a poslanec NR SR. Rozhovor s Gyulom Bárdosom sme natočili 3.2.2014 v centrále SMK v Bratislave.

Kompletný rozhovor je zaznamenaný na videu, text je výťahom.

Aký by podľa Vás mal mať budúci prezident vzťah k občanom?

V prvom rade by mal byť otvorený. To znamená, že otvorenosť chýba podľa mňa už desať rokov. Pán súčasný prezident, nechcem byť kritický voči nemu, ale ja si predstavujem hlavu štátu tak, že jeho úrad bude otvorený. A táto otvorenosť má byť takou otvorenosťou, že prezident by mal byť prezidentom všetkých občanov Slovenskej republiky, bez rozdielu národnosti, vierovyznania, politickej príslušnosti.

Žiaľ, tiež nie sme toho svedkami už desať rokov. A bolo by načase keby sa stal prezidentom človek ktorý, (teraz poviem svoj názor), ktorý nebol nomenklatúrnym kádrom štátostrany, ktorý nebol členom KSS alebo KSČ, ktorý má chrbticu, ktorý má morálny kredit, ktorý nie je spojený so žiadnou skupinou oligarchov.

Aby mal svoj vlastný názor. Lebo, zase nechcem byť kritický, ale musím to povedať ako fakt, že súčasná hlava štátu už desať rokov nevyužívala možnosť, aby sa prezident vyjadril v závažných spoločenských otázkach, aby povedal svoj jasný názor. Keby bol povedal svoj názor napríklad čo sa týka problémov extrémizmu, alebo toho, čoho sme svedkami v banskobystrickom kraji, tak možno že by sme boli inde. Ale nepočul som jeho hlas, nepočul som jeho názor. Ale nie iba v týchto otázkach. Bol tu prípad Hedvigy Malinovej, boli tu rôzne prípady kde by mal prezident povedať svoj názor. Pán prezident nevyužil ani možnosť vystúpiť v Národnej rade so správou o stave republiky. To sú veci, ktoré by mal prezident využívať v prospech spoločnosti, v prospech všetkých a mal by povedať svoj názor. Jeho osobnosť, jeho integrita, a to že ten človek, ktorý by mal zastupovať všetkých, by mal povedať jasne svoje stanovisko v takých závažných spoločenských otázkach, ktoré sa týkajú nás všetkých. [...]

Predstavte si, že by Vám pred prezidentským palácom začali protestovať občania. Ako by ste zareagovali?

To je absolútne normálne. Veď demokratický štát je o tom, že občan môže vyjadriť svoj názor. A za svoj názor nemôže byť nikto braný na zodpovednosť. Samozrejme, keď to je názor, ktorý je napríklad fašistický, alebo je krajne extrémistický, tak sú dané možnosti ako na to reagovať. Ale za svoj názor vyjadrený normálnym spôsobom (a teraz mám na mysli taký spôsob, že povie svoj názor), tak zato by nemal byť nikto trestaný. Ale keď už niečo urobí, nejaký skutok, to je už niečo iné, to už je iné kafe. [...]

Takže názor áno. Ale konkrétna činnosť — tam je veľký rozdiel. A čo sa týka toho, že sa tam zídu ľudia a povedia svoj názor, každý prezident s tým musí rátať, každá vláda, každá politická strana s tým musí rátať. A bolo by načase, keby občania vyjadrovali svoj názor jasným spôsobom, aby vlastne prinútili predstaviteľov politických strán, aj ústavných činiteľov, aby sa vyjadrili jednoznačne, aby vlastne slúžili občanom. [...]

Myslíte si, že občania na Slovensku sú schopní rozhodovať o verejných záležitostiach?

Som o tom presvedčený, že občiansky hlas by mal mať väčšiu váhu. To znamená, že ten občiansky princíp je podľa mňa jednotlivými politikmi, alebo jednotlivými predstaviteľmi štátu aj ústavnými činiteľmi braný tak ako nutné zlo niekedy. Čo nie je v poriadku.

Ako predstaviteľ kultúrneho spoločenského zväzu — konkrétny prípad: nie je dobré, nie je mysliteľné, keď napríklad o otázkach financovania kultúr, menšín, a nehovorím o maďarskej kultúre, ale o financovaní kultúry menších ako takých, to znamená všetkých menšín, sa rozhoduje tak, že ako si to na Úrade vlády, tí ktorí tam pracujú, ako to chcú, a potom sa dohodnú s predstaviteľmi najmenších skupín, takzvaných marginalizovaných skupín, kde je ich niekoľko stoviek, a oni vlastne dajú návrh ako keby to bol návrh menšín. A potom sa prijímajú rozhodnutia. A navonok sa zdá, že všetko je kóšer, všetko je v poriadku, lebo predstaviteľ menšiny dal návrh.

...tí ľudia, ktorí sú tam ako pracovníci Úradu vládu, to znamená činovníci Úradu vlády rozhodujú o tom, a tí, ktorí sú tam za jednotlivé menšiny sú tam vlastne do počtu a nemôžu povedať svoje rozhodujúce áno. Tak takto si nepredstavujem vplyv tretieho sektora. [...]

Rozhovor s Gyulom Bárdosom

Slovensko na tom nie je dobre z hľadiska korupcie. Myslíte si, že je to problém systému alebo jednotlivcov?

Aj aj. Som o tom presvedčený, že je to problém aj systému aj jednotlivcov. Môžete mať vynikajúci systém, keď jednotlivec je náchylný a jednoducho urobí korupčný priestor. Podľa mňa je potrebná aj zmena systémová a samozrejme treba veľmi rázne zakročiť.

Nie je mysliteľné napríklad to, že je tu kauza Gorila. Nič sa v tom nerobí. Ako keby sa nič nestalo. Sú tam mená, nie je to vyšetrené. [...] Jeden príklad poviem — to sa netýka Gorily. Posledný prípad z Nitry. (Keď zbili tam toho majiteľa.) A v Nitre žial sme svedkami viac krát takýchto násilných činov. V tomto prípade som nevidel pána premiéra ani pána ministra vnútra, že by vystúpili pred kamery a povedali čo a aký názor. Ale keď zbili Hedvigu Malinovú, tak aj premiér aj minister vnútra tam išli a povedali jasne svoj názor. Teraz povedia unisono, že no tak to nie je náš problém — nech polícia pracuje.

Vtedy oni potrebovali vytĺkať politický kapitál, ísť tam pred kamery a povedať to, že ona nebola zbitá. A ona je po siedmych rokoch ešte stále obžalovaná, hoci som presvedčený, že ju zbili. To znamená, že to nie je mysliteľné, že je taký stav. A po siedmych rokoch, tá istá garnitúra sa dostala k moci, ten istý premiér, ten istý minister vnútra, skoro taký istý prípad sa deje a úplne inak sa zachová minister aj premiér. Tak ja sa pýtam, je to normálne, že to spoločnosť toleruje? Ja sa pýtam, čo robia občania, čo robia občianski aktivisti? [...]

Aj pri tej Hedvige aj pri kauze Gorila sa dostávame ku generálnemu prokurátorovi. Vedeli by ste si predstaviť priamu voľbu generálneho prokurátora občanmi? Problém je ten, že on nie je nezávislý.

Presne tak. Trošku mám odlišný názor od toho, keď niektorí politici alebo predstavitelia jednotlivých politických strán sa vyjadrujú, že občania by mali zvoliť priamo generálneho prokurátora. Aj keď som otvorený na smelé riešenia, ale veľmi ťažko si viem predstaviť, že na túto funkciu by občania mohli takým spôsobom vyjadriť svoj názor, že by vedeli presne o koho sa jedná, že by vedeli, že aký je odborník.

Odbornosť predsa zabezpečujú prokurátorské skúšky, ktoré sú jedny z najťažších.

Áno, tak viem si to predstaviť, ale momentálne v tejto otázke vidím to, že sú to sľuby, ktoré môžu zabrať u voličov. Nevidím to reálne. Nevidím v tom problém, že sa má voliť poslancami Národnej rady. Veď aj tam tá odbornosť môže byť. A môže byť aj takýmto spôsobom urobená aj takzvaná kontrola. Problém vidím v tom, že napríklad v Národnej rade poslanci legitímnym spôsobom zvolili generálneho prokurátora. A prezident jednoducho nevymenoval kanditáta, ktorý bol legitímnym spôsobom zvolený. Počkal si na toho, ktorý bude vhodný kandidát pre súčasnú štátostranu. A toho bez problému vymenoval. To je ten problém. To znamená, že keď urobil chybu prezident, to neznamená, že spôsob voľby je zlý. Ja tam až taký veľký problém nevidím.

A vidím trošku populizmu v tom... Lebo si veľmi vážim názor každého občana, ale neviem si predstaviť, že by v takejto veci, neviem koľko miliónov občanov by sa malo rozhodovať o tom, že, či ten alebo onen.

A to preto hovorím, lebo v súčasnej dobe, keď o všetkom rozhodujú peniaze, marketing a PR. Keď niekto má veľa peňazí. A tí oligarchovia, ktorým je to prvoradá otázka, aby tam bol človek, ktorý je na jednej vlne s nimi. Tak urobia všetko preto, aby boli billboardy, aby boli šoty, aby boli reklamné materiály. Všetko možné jednoducho. A ten obyčajný človek, my povedzte, že ako z toho vyberie, keď tam môže byť normálny kandidát, ktorý nemá peniaze, nie je prepojený na oligarchov? Akým spôsobom sa on dostane k tým občanom, ktorí potom majú rozhodovať o tom, že či to je ten alebo onen z tých erudovaných kandidátov?

Takže v tom vidím problém a preto by som nemenil súčasný stav. Súčasní aktéri by mali zmeniť svoju situáciu a mali by využívať a nie zneužívať svoju funkciu.

Súhlasíte so zrušením kvóra referenda a so znížením počtu podpisov na jeho vypísanie?

Nemám s tým problém. Nemám s tým problém. Kľudne by sa to mohlo stať. To vidím ako otázku, ktorá by bola prospešná na riešenie niektorých konkrétnych otázok. Lebo súčasný strop je dosť vysoký. A teoreticky je možno toľko petičných podpisov pozbierať ale prakticky nie. [...]

Nasledujúci rozhovor s Helenou Mezenskou prinesieme v pondelok, 24.2.2014.


Web projektu: obcianskezrkadlo.org
YouTube kanál: VÍZIA21
Rozhovor s Viliamom Fischerom
Rozhovor s Jozefom Behýlom
Rozhovor s Milanom Melníkom

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

PLUS

Kupujúci Japonec? Neexistuje, tvrdia stánkari z vianočných trhov

Strávili sme jeden deň so stánkarmi, aby sme zistili ako vidia návštevníkov spoza svojich pultov.

EKONOMIKA

Deti boháčov majú vlastnú sieť, stojí za ňou Slovák

Byť bohatým je nuda, keď vás nikto nevidí.


Už ste čítali?