Rozhovor s prezidentským kandidátom Viliamom Fischerom

Autor: Ján Bodnár | 19.2.2014 o 16:30 | (upravené 21.2.2014 o 14:04) Karma článku: 2,51 | Prečítané:  751x

Viliam Fischer je tretím kandidátom, ktorý nám poskytol pre Občianske zrkadlo rozhovor. Prof. MUDr. Viliam Fischer, CSc. FICS je významným slovenským kardiochirurgom. V roku 1998 so svojimi spolupracovníkmi uskutočnil prvú úspešnú transplantáciu srdca v SR. Rozhovor sa uskotočnil 3.2.2014 v Národnom ústave srdcových a cievnych chorôb na Kramároch v Bratislave.

Kompletný rozhovor je zaznamenaný na videu, text je výťahom.

Aký by mal mať budúci prezident vzťah k občanom, podľa Vás?

No musel by si ich vážiť a počúvať. Ja rád hovorím z pohľadu mojej profesie. Ja viem počúvať. Ja napríklad, mi posledný asistent, teda znalosťou, pri operácii niečo povie, čo považujem za múdrejšie, ako to, čo chcem spraviť a ja nahlas poviem — máš pravdu, zmeníme to, ideme to urobiť takto. Ja viem počúvať a myslím, že je to veľmi dôležité. Aj teraz, mňa to začína veľmi zaujímať, chodím medzi ľudí, počúvam, a je to nový poznatok pre mňa, ja si myslím, že mnohí ľudia, trošku tak vyššie postavení, nejak stratili ten pocit potreby počúvať ľudí. Ja to viem. Asi to mám v krvi. Je to asi výchovou.

Mňa na Vašej webovej stránke zaujala taká poznámka, že ste videli viac smrti a utrpenia ako všetci protikandidáti dokopy.

Tak je to pochopiteľné. Viete, moja profesia, náš výkon operačný, teda operácie srdca, tam každý zákrok ide o život tomu pacientovi. Robil som aj slepé črevá, žalúdky, žlčníky... Prosím, sú to vážne zákroky a tak ďalej. Ale tá pravdepodobnosť, že spravíte niekde aj Vy nejakú vlastnú chybu a niečo sa udeje, je v tej kardiochirurgii ďaleko na inej úrovni. Tým som chcel to povedať, že viem sa vžiť do situácie, do problémov, do vážnych problémov slovenských občanov. Aj cez túto moju profesiu.

Rozhovor s Viliamom Fischerom

Ako by ste zareagovali, keby ste boli prezidentom a uvideli by ste pred prezidentským palácom protestovať ľudí?

Išiel by som medzi nich. Chirurgia ma naučila priamosti. Prečo protestujete? Mňa by to zaujímalo.

Lebo súčasný prezident, ani minulí, ani vysokí politici takto nerobia. Oni majú taký odťažitý vzťak k ľuďom.

Viete ja som vyrastal pri YMCE, v desaťdomoch. Bývali sme v jednej izbe otec, mama, dedo a ja až do promócie. WC na chodbe. Čiže, mne je určitý sociálny problém veľmi blízky. Ja som vyrastal, slušne povedané, vo veľmi skromných pomeroch. A vážim si to čo mám. Cez medicínu si vážim ľudí. Aj cez šport. A ja si myslím, že moja sila je v komunikácii s ľuďmi. Ja by som išiel medzi nich.

Čiže taký otvorený.

Absolútne.

Žijú podľa Vás slovenskí občania v reálnej demokracii alebo je ich podiel ma moci skôr formálny?

Ja si myslím, že sme trošku zviazaní. Nie je to celkom tak, ako by to malo byť. Nie je to tak.

Kde vidíte také najväčšie medzery?

Ja Vám poviem konkrétne. Sú prezidentské voľby. A pokiaľ som dobre čítal ústavu, tak kampaň sá má robiť štrnásť dní pred začiatkom volieb. A kampaň niektorí začali pred rokom. Bez toho, aby boli postihnutí. Tých momentov je strašne veľa... Alebo píše sa o prieskumoch. Akým právom sa píše o prieskumoch? Ja Vám voľačo poviem. Ja teraz začínam chodiť po tých mestečkách a mestách a dedinách a ľudia tak prekvapene — pán profesor, my budeme Vás voliť ale Vy máte tak málo percent. To je masmediálne ovplyvnenie volieb. Považujem to za nedemokratické a nesprávne. A takých vecí je viacej.

Slovensko na tom nie je dobre z hľadiska korupcie. Myslíte si, že je to problém systému alebo jednotlivcov?

To je myslím komplexný problém.

V čom vidíte taký najväčší problém? Ako by ste to vedeli, dokázali nejako riešiť korupciu. Jedným z takých akútnych problémov je aj korupcia napríklad v zdravotníctve.

Ja Vám volačo poviem. Teraz píšem knihu. A tam som sa dočítal, čo som napísal, že, keď sme sa pripravovali na tú transplantáciu, na celý náš program. Tak nás zavolali, trebárs, najčastejšie do Viedne. (Môj dobrý priateľ, profesor Wollner, s ním som bol dohodnutý.) A kedykoľvek sme vyrazili, obyčajne sa transplantuje večer, po programe alebo v noci. Spali sme dve-tri hodiny. Ešte som ich pozval niekedy aj na šnicľu tam nad ránom, mojich kolegov. Vrátili sme sa naspäť. Ani vo sne ma nenapadlo od nikoho pýtať niečo navyše. No dnes jednoducho, v pracovnej dobe pomaličky nie sú niektorí ochotní spraviť niečo preto, aby ten program nebol narušený a tak ďalej. No pre mňa je to neprijateľné. Ja neviem takto rozmýšľať. [...]

A myslíte si, že občania na Slovensku sú schopní rozhodovať o verejných záležitostiach?

Ja si myslím, že na Slovensku je kopec schopných ľudí. Ale na druhej strane vidím aj, že tie masmédiá... Ja to pri týchto voľbách vidím, už som spomínal. [...] (Volia kandidáta) Podľa toho, koľko ho vidia v televízii. Bez toho, aby si rozobrali, čo ten človek pre Slovensko napríklad spravil. Ja som si povedal, že nebudem o spolukandidátoch nič hovoriť. Ale jednoducho tým, že sa objavujú častejšie, a tak ďalej, tak tie médiá automaticky už pripisujú... A napríklad takáto vec, som sa dočítal, že budú okrúhle stoly, kde sme pätnásti, budeme po piatich, podľa toho, kto, kedy, kto aké percentá mal. No akým právom? Poďme abecedy a hotovo. Je tu veľa negatívnych vecí. A vedel by som si predstaviť, ako to riešiť. Ja som chirurg a mám rád konkrétne odpovede.

Prezident je volený priamou voľbou, vidíte nejakú možnosť rozšírenia priamej voľby aj na iné funkcie, napríklad generálneho prokurátora alebo sudcu Najvyššieho súdu?

Je to pre mňa zaujímavá otázka. A priznám sa, nevedel by som si to celkom predstaviť. Možno, že všetci sudcovia trebárs. Lebo takisto ako do medicíny, ja to otáčam hneď do mojej oblasti. No ako by mohol celý národ rozhodovať o tom, kto bude prednostom kliniky alebo ministrom zdravotníctva? Čiže, tá znalosť problematiky, by mala byť v určitej časti ľudí.

Vychádza sa napríklad z toho, že keď je niekto už prokurátorom, tak už spravil nejaké tie skúšky, veľmi náročné skúšky. Čiže ľudia by nerozhodovali o tom, kto je ako múdry, kto má aké znalosti ale o jeho povahových vlastnostiach.

Áno, ale ja si myslím, že by mali by rozhodovať právnici. Všeobecne. Možno od fakulty počnúc, až po tie najvyššie funkcie. [...] Ja si myslím, že je to profesionálna záležitosť.


Web projektu: obcianskezrkadlo.org
YouTube kanál: VÍZIA21
Rozhovor s Jozefom Behýlom
Rozhovor s Milanom Melníkom

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

PLUS

Kupujúci Japonec? Neexistuje, tvrdia stánkari z vianočných trhov

Strávili sme jeden deň so stánkarmi, aby sme zistili ako vidia návštevníkov spoza svojich pultov.

EKONOMIKA

Deti boháčov majú vlastnú sieť, stojí za ňou Slovák

Byť bohatým je nuda, keď vás nikto nevidí.


Už ste čítali?