Rozhovor s prezidentským kandidátom Jozefom Behýlom

Autor: Ján Bodnár | 17.2.2014 o 11:20 | (upravené 21.2.2014 o 14:04) Karma článku: 3,45 | Prečítané:  579x

Jozef Behýl je podnikateľ a občiansky aktivista aktívny v treťom sektore. Je iniciátorom petície za referendum o zmene volebného systému z pomerného na väčšinový. Nový systém by zároveň znížil počet poslancov zo stopäťdesiat na osemdesiatsedem. Jozef Behýl sa uchádza o post hlavy štátu ako občiansky kandidát.

Rozhovor bol natočený 21.1.2014 v hoteli Apollo v Bratislave. Kompletný rozhovor je zaznamenaný na videu, text je výťahom.

Aký by podľa Vás mal mať budúci prezident vzťah k občanom?

Absolútne otvorený, priamy. Občania by mali mať k nemu prístup, takou formou, akou sa dá. Lebo nedá sa samozrejme dennodenne hovoriť s každým človekom, alebo s každým, ktorý má nejakú sťažnosť alebo nejaký návrh.

A ja mám takú predstavu, že pri každom vyššom územnom celku, teda myslím pri kancelárii a pri úrade toho vyššieho územného celku, či už priamo na tom úrade alebo poblíž toho úradu — v areáli toho úradu, sa otvorí osem prezidentských pobočiek — pobočiek prezidentskej kancelárie, (pozor ale nezvýši sa tým pádom počet pracovníkov, lebo počet tých pracovníkov je dostatočný), len to oddelenie alebo ten úsek styku s občanmi sa trošku prerozdelí. Ten bude väčší. [...] A minimálne by som povedal osemkrát do roka, to znamená každý rok na jednom vyššom územnom celku, prezident by mal zvolať, (a ja som toho názoru, že ja to určite budem zvolávať, keď mi ľudia dajú hlas a budem zvolený), aj starostov, aj poslancov, aj poslancov vyšších územných celkov, aj poslancov mestských, aj poslancov obecných alebo starostov, primátorov a predstaviteľov vyššieho územného celku.

Aby sme si povedali, či sa to niekam posunulo alebo neposunulo. Či dobre počúvajú hlas občanov, čo vlastne riešia, prečo napríklad len v štyroch krajoch sú veľké strategické zahraničné podniky? Prečo sa nestarajú napríklad o zamestnanosť, vyššie územné celky? Lebo to nemajú v agende. Lebo to je základný problém - je zamestnanosť a z toho všetko vyplýva. Všetko zlé teda, keď je nezamestnanosť. [...]

Rozhovor s Jozefom Behýlom

Myslíte si, že občania na Slovensku sú schopní rozhodovať o verejných záležitostiach?

Stopercentne áno.

Súhlasíte so zrušením kvóra referenda a so znížením počtu podpisov na jeho vypísanie?

Súhlasím, ale vtedy, keď takéto referendá najprv budú odskúšané v okresoch a v regiónoch.

Čiže najprv miestne.

Samozrejme. Pretože viete, kto zaplatí to referendum? My nie sme ešte na takej technickej úrovni aby sme všetci takto od počítača hlasovali a aby sa to bralo za platný hlas. Lebo všetci by museli mať elektronický podpis.

Ďalšia vec je ten systém, ktorý je, systém evidencie obyvateľstva — polícia má iný, štatistický úrad má iný, ministerstvo práce a sociálnych vecí, respektíve sociálna poisťovňa má iný. Ministerstvo zdravotníctva má iný.

Nesedí to. To im nesedí. Jednoducho tieto počty. A ktorý je ten správny? ... tým pádom, keď to nebude takto, tak to bude stáť obrovské peniaze. [...] A tým pádom stále riskujete to, že na to referendum, pokiaľ tá otázka sa nebude týkať všetkých obyvateľov Slovenska a rovnomerne všetkých krajov, riskujete, že tam príde päť percent. A možno päť-sedem alebo deväť miliónov euro v háji zelenom. A vy si akurát tak poškodíte veľmi ako organizácia, alebo ako občianski aktivisti alebo možno ako aj politická strana. Takže tieto referendá sa veľa krát organizujú len naoko. S výnimkou toho čo ja hovorím, o tom referende o petícii za zmenu volebného systému a zníženia počtu poslancov.

Vedeli by ste si predstaviť priamu voľbu generálneho prokurátora alebo šéfa najvyššieho súdu?

Pokiaľ by tomu ľudia rozumeli — tak áno. Len najprv si ľudia musia prečítať, čo vlastne generálny prokurátor má, akú funkciu, čo všetko sú jeho povinnosti. A akú spĺňa funkciu v štáte. A to je otázka, viete. Zoberte si, že sú veľmi veľké a vysoké štátne funkcie, ktoré majú byť nezávislé. A to závisí od toho, kto by tých kandidátov navrhoval. Či by to zasa navrhovali politické strany alebo či by to boli nejakí občianski aktivisti. Aké by sa tam stanovili základné podmienky. Koľko musí mať rokov praxe, akej praxe. Či mohol byť pred tým len notár alebo bol už niekedy prokurátor alebo bol len sudca, alebo bol len obyčajný právnik niekde v podniku. Čo všetko to zahŕňa, tie jeho vedomosti a to jeho vzdelanie, ktoré nato musí mať, aký musí splniť vek. [...]

Slovensko na to nie je dobre z hľadiska korupcie. Myslíte si, že je to problém systému alebo jednotlivcov? [...]

To je komplexný problém.

Aj aj.

Nie, to je totižto komplexný problém. A je to problém aj ľudí. A predovšetkým ľudí a ľudských charakterov. A problém základných morálnych zásad. Viete, poviem príklad. Rôzne organizácie pýtajú rôzne peniaze od rôznych rezortov a každý predkladá nejaký projekt. A každý sa snaží, aby tie peniaze dostal, aby mal z čoho žiť, aby mal z čoho ten projekt robiť, aby po prípade mal svoje nejaké zamestnanie, aby mohol byť z toho platený.

A keď vidí, že to oficiálnou cestou nejde, tak si hľadá všetky možné cestičky nato, aby tam našiel nejakého úradníka, ktorý mu to minimálne posúdi a posunie a pýta sa ho či mu má teda z toho volačo sľúbiť, že keď to náhodou vyjde.

A toto je v nás a to je zle. Ale, to je prvý moment. A druhý moment, (ja nechcem nikoho obviňovať), ale bohužiaľ je to proste v človeku, je to v ľuďoch. To je od nejakého obdobia zakorenené v tých ľuďoch. A druhý problém je v tom, že ryba smrdí od hlavy. A keď ľudia vidia, že hore nikto nikdy za nič nebol potrestaný, za obrovské tunelovanie hospodárstva, za obrovské škody... [...]

Ako by sa to dalo zmeniť?

Ja Vám poviem ako. Veľmi jednoducho. Každá jedna politická strana, každý jeden predstaviteľ politickej strany má svoje biele kone. Podobne ako mafia, len tí ich zahrabávajú pod zem a oni si ich živia v zahraničí. A tie biele kone spravujú majetok. Preto je každý nepostihnuteľní. A nikto nechce na nikoho nič povedať. Pretože v podstate sa mu nedá nič dokázať.

Len už tá druhá fáza — to znamená odkrývanie tých blielych koní. Odkiaľ to máš chlapče? Kto ti nato dal poverenie? Odkiaľ máš diamantové nejaké dane? Odkiaľ máš sedem a pol miliardy investované v Čechách? Odkiaľ máš tristoosemdesiattisíc hektárov pozemkov? Na podvodoch z dedičských konaní? Rozumiete? A toto je ten základný problém. Že ľudia vedia, že hore sa nič nedeje. Nikto nebol za nič potrestaný. A potom aj oni si povedia, však dovolíme si to aj my.

Viete čo mali urobiť s Miklošom? Veď Mikloš takmer zrušil daňový systém a výber daní. Veď to je jeden z najväčších podvodov, ktorý sa udial počas Radičovej vlády. A to je fakt.
[...] Ale ako narušiť vôbec výber daní a celý daňový systém, veď to sa nedá ani formou referenda. To si jeden človek dovolí, ktorý bol štyrikrát minister? A z toho jedenkrát minister privatizácie a minister financií? Veď to je viete načo? To je na nielen na odstúpenie vlády. To je minimálne na vlastizradu. A trestné oznámenie z vlastizrady. To je výber daní. Ale nikto s tým absolútne nič nerobil. Ani vláda Roberta Fica s tým nič nerobila. Normálne sa nato vykašľali. Pretože asi nemohli. Pretože aj ten Mikloš zrejme aj celá tá predchádzajúca partia zasa by mohla urobiť takéto záležitosti v iných otázkach a v iných kauzách proti nemu. A toto treba vykoreniť. Viete, títo ľudia musia zmiznúť. Ak keď nie je prvá garnitúra postihnuteľná, poďme sa pozrieť do zahraničia. Ktoré sú tie nadácie? Kto dostáva tie obrovské peniaze? Kto spravuje finančné prostriedky politických strán v zahraničí? Ako ich tam kapitalizuje? V ktorých bankách sú tí ľudia? Kde dostali miesta? Že? Ich vyberači a pokladníci, tých strán. V európskych bankách. Veď my máme normálne týchto ľudí, ktorí sú vlastne podvodníci, na veľmi vážnych inštitúciách a finančných inštitúciách v Európskej únii. A to je dobré a to je v poriadku?

Nasledujúci rozhovor s Viliamom Fischerom prinesieme v stredu, 17.2.2014.


Web projektu: obcianskezrkadlo.org
YouTube kanál: VÍZIA21

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

PLUS

Kupujúci Japonec? Neexistuje, tvrdia stánkari z vianočných trhov

Strávili sme jeden deň so stánkarmi, aby sme zistili ako vidia návštevníkov spoza svojich pultov.

EKONOMIKA

Deti boháčov majú vlastnú sieť, stojí za ňou Slovák

Byť bohatým je nuda, keď vás nikto nevidí.


Už ste čítali?