Podľa F. Šebeja bol plebiscit z roku 1800 "prvým krokom k tomu, že následne bola 20 rokov Európa rozbitá v dobyvačnej vojne napoleonskej. Tú moc mu dal do rúk ľud, z vlastnej vôle a krvavo za to zaplatil."

Napoleon bol definitívne porazený v bitke pri Waterloo v júni 1815. Aj s 10 mesačnou prestávkou v exile na Elbe je to 15 rokov. A nie dvadsať, ako tvrdí F. Šebej. Ďalej tu máme veľmi nepresné tvrdenie, že Napoleon bol v podstate hlavným vinníkom vtedajších vojen. Francúzi boli vo vojne dávno predtým, keď sa Napoleon chopil moci. Francúzska republikánska armáda už v roku 1792, osem rokov pred tým, uštedrila porážku zahraničným mocnostiam v bitke pri Valmy. Zahraničné mocnosti uzavreli celkovo 6 koalícií, ktoré mali potlačiť revolúciu a navrátiť starý poriadok. Ignorovať zodpovednosť Rakúska, Ruska, Veľkej Británie a Pruska pri týchto vojnách nemá s históriou nič spoločné.

Úplne mimo je názor, že moc dal do rúk Napoleonovi ľud v hlasovaní. Moc si uchvátil Napoleon vojenským pučom. Nepotreboval žiadny súhlas od ľudí. Navyše čísla ktoré spomína F.Šebej sú nedôveryhodné. Išlo o veľmi pochybné hlasovanie, kde úkon nebol tajný. Vojaci a námorníci hlasovali automaticky za.

Slovo fašizmus nevzniklo z bojových zväzkov, "úderok chrapúňov, násilníkov a ozbrojených darebákov, ktorí terorizovali Taliansko celé roky", ako to tvrdí F. Šebej. Termín bol odvodený od zväzkov prútov liktorov starovekého Ríma, ktorý si ako svoj symbol prevzali fašisti. Detail, ale o niečom hovorí.

V podobnom duchu sa nesie aj príklad s ľudovými hlasovaniami v Tretej Ríši. Tu F. Šebej o.i. tvrdí, že "Hitler sa stal neobmedzeným vládcom Nemecka z ľudovej vôle v referende."

Už v rozprave mu poslanci vytkli, že sa Adolf Hitler dostal k moci regulérnymi voľbami. Násilím, zastrašovaním, propagandou nacisti dosiahli, že krátko po nástupe k moci takzvaným zmocňovacím zákonom prešla prakticky celá výkonná moc do rúk Adolfa Hitlera. Alebo F. Šebej prišiel s unikátmym objavom a prepíšeme dejiny?

Poslanec František Šebej sa príkladmi z histórie snažil zhodiť myšlienku priamej demokracie. Demokratické referendá porovnáva s totalitnými, či diktátorskými ľudovými hlasovaniami, ktoré slúžili hlavne na propagandistické účely. Buď dejinám vôbec nerozumie, alebo si to úplne nezmyselne prekrúca.


Prejav sa začína v 81. minúte.
Archív rokovania