Detektor lži neexistuje

Autor: Ján Bodnár | 10.7.2011 o 23:20 | (upravené 10.7.2011 o 23:39) Karma článku: 0,00 | Prečítané:  443x

Dr. Anton Uherík, DrSc. založil v bývalom Československu nový vedný odbor psychofyziológiu. Tomuto odboru venoval takmer 40 rokov života. V roku 2008 vydal stanovisko pre TASR a poskytol dve rozhovory pre Pravdu a SME. U nás je zrejme najvyššou kapacitou, ktorá nám laikom môže povedať, čo si myslí veda o detektore lži.

V rozhovore pre denník Pravda, hovorí, že detektor lži:

Zaznamenáva ukazovatele takzvaného aktivačného stavu vyšetrovaného, hovorí o sile emócií a o vlastnostiach nervového systému. Vedecký prístup mi však v žiadnom prípade nedovoľuje dodať, že sú to zároveň ukazovatele pravdovravnosti či luhania.

V teórii, z ktorej vychádza polygraf:

Nerešpektuje sa vedecký poznatok o takzvanej disociácii fyziologických a psychických procesov. Ide o súbežné javy, ktoré síce v mnohých prípadoch môžu súvisieť, za určitých podmienok sú však od seba oddelené až nezávislé. Okrem toho sa nedostatočne berie do úvahy poznatok o nelineárnej závislosti medzi podnetom a reakciou, čo je situácia pri vyšetrovaní detektorom lži.

Na margo toho, že polygraf zavádzaju slovenské inštitúcie, kde pracujú vzdelaní ľudia:

Ale tu predsa niet o čom diskutovať, exaktné vedecké poznatky nepustia. Má význam diskutovať o tom, či slnko vychádza ráno a zapadá večer, alebo naopak? Nezmysel. Nechcime čítať myšlienky prostredníctvom krvného obrazu alebo zmeny kožného odporu. Skrátka, je to katastrofa.

V rozhovore poskytnutom pre SME, spomína prípad Ľudmily Cervanovej:

V kauze Cervanová detektor preukázal nevinu obvinených a ovplyvnilo to aj niektoré médiá. Výsledky však nemôžu byť v žiadnom prípade smerodajné.

Výsledky detektora lži:

Výsledky objektivizujú emocionalitu človeka, nie jeho myslenie. Nemôžu ukazovať, či klamete, alebo hovoríte pravdu. To potvrdzujú výsledky mojej štyridsaťročnej práce.

V článku pre TASR adresuje tieto slová trom slovenským novinárom:

Pán M. Mojžiš a páni Š. Hríb a P. Schutz, tu ide o rešpektovanie poznatku, ktorý vyjadruje zákonitosti svojráznej interakcie psychických a fyziologických procesov v ľudskom organizme. Toto nie je nejaký „dočasný“ či „prechodný“ poznatok. Tento poznatok má charakter trvalý a nemenný aj do budúcnosti. Na ňom sa nič a nikdy nezmení, pokiaľ človek bude človekom. Zdá sa vám to silné? Nepochybujte o tom, veď práve toto sú tie limity nášho poznania. A za tohto stavu je absurdné a nevedecké, ak na základe fyziologických či elektrofyziologických reakcií chceme usudzovať, alebo uzatvárať na pravdomluvnosť vyšetrovaného, na jeho vinu či nevinu. Je to nehorázne chcenie, chcenie nemožného. Preženiem to. Tu vlastne chceme čítať myšlienky cez fyziologické reakcie.

Záver vyhlásenia je jednoznačný:

Opakujem ešte raz a dôrazne: detektor lži neexistuje! Ak v neho ešte stále veríte, tak veríte v mýtus. A to žijeme v 21. storočí, treťom tisícročí!




Zdroje:
Detektorom lži politika je občan
Pravda o detektore lži
Pomáha detektor lži odhaľovať pravdu?

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

PLUS

Kupujúci Japonec? Neexistuje, tvrdia stánkari z vianočných trhov

Strávili sme jeden deň so stánkarmi, aby sme zistili ako vidia návštevníkov spoza svojich pultov.

EKONOMIKA

Deti boháčov majú vlastnú sieť, stojí za ňou Slovák

Byť bohatým je nuda, keď vás nikto nevidí.


Už ste čítali?